Pred necelým rokom Chmelár podrobil správanie nášho prezidenta Kisku a jeho vyjadrenia o Erdoganovi ako priateľovi ostrej kritike. S odstupom času treba uznať, že Chmelárove hodnotenie nášho prezidenta bolo vizionárske. Dnes už môžeme len konštatovať, že Kiska je horší prezident ako Gašparovič.
Srdečné privítanie tureckého prezidenta Recepa Erdogana na Slovensku je najlepším príkladom dvojtvárnej až pokryteckej zahraničnej politiky Andreja Kisku. Prezident Erdogan len tri dni pred príchodom do Bratislavy presadil v parlamente zákon, ktorý umožňuje tvrdšie zásahy voči demonštrantom, vrátane ostrej streľby. Strieľanie do neozbrojených ľudí si už raz vyskúšal, pred dvoma rokmi krvavo rozohnal protivládne demonštrácie a vtedajší zásah polície si vyžiadal niekoľko mŕtvych a tisícky zranených. V Erdoganových väzniciach je viac novinárov ako v Číne a Iráne. Pred troma mesiacmi podnikla turecká polícia rozsiahlu raziu v opozičných médiách, pričom zatkla šéfov dvoch mediálnych skupín, šéfredaktora denníka Zaman, jedného z najčítanejších novín v Turecku, a ďalších niekoľko novinárov. Na kritiku Európskej únie Erdogan odpovedal, že to boli ľudia, ktorí sa usilovali o jeho zvrhnutie. Jeho posadnutosť nepriateľmi je až paranoidná, Erdogan často vyhlasuje, že médiá, políciu a súdy ovládli teroristi. Dal zablokovať Twitter, Youtube, odobral licenciu opozičnej televízii. Všetko s odôvodnením, že tieto médiá sú „zhubné“ a ohrozujú bezpečnosť v krajine. Za svojho úhlavného nepriateľa považuje umierneného klerika Fetullaha Gülena, ktorého zbožňujú milióny ľudí. Gülen vo svojich kázňach podporoval demokraciu a uprednostňoval dialóg pred násilím, svoju úctu mu vyjadril pápež, grécky pravoslávny patriarcha i hlavný rabín sefardských Židov. Erdogan na neho vydal zatykač, uväznil mnohých jeho stúpencov a Gülen bol nútený emigrovať. Napriek tomu, že svojich odporcov nazýva turecký prezident teroristami, je to on, kto vyzbrojuje islamistov v Sýrii a nepriamo stál pri zrode Islamského štátu. Má povesť skorumpovaného politika, je napojený na oligarchov a desiatky policajtov, ktorí vyšetrovali jeho blízkych, dal pozatvárať. Brutálne potláča práva Kurdov a neváha pod zámienkou bezpečnosti krajiny bombardovať aj okolité štáty.
Ak ste však včera počuli prezidenta Kisku, museli ste nadobudnúť dojem, že sa stretol s niekým iným. Povedal, že sú nielen partneri, ale aj priatelia. Ocenil pokrok, ktorý Turecko dosiahlo pri napĺňaní kritérií vstupu do EÚ, hoci ľudskoprávne organizácie sa dlhodobo zhodujú na tom, že Ankara sa vydala presne opačným smerom. A čo je už naozaj vrcholom politickej perverzity, vyzdvihol Turecko ako ostrov stability a prosperity na Blízkom východe, ako štít voči hrozbám pre našu bezpečnosť – to Turecko, ktoré pod silnejúcim vplyvom islamistov rozohráva nebezpečnú dvojtvárnu hru... Rovnako prisľúbil pomoc pri vybudovaní pamätníka tureckým vojakom, ktorí padli na našom území počas prvej svetovej vojny.
Paralel medzi prezidentom Putinom a Erdoganom by sme našli viac než dosť. Lenže kým Andrej Kiska jedného odsudzuje, druhého vychvaľuje, kým jedného považuje za nepriateľa, druhého za priateľa, kým jedného označuje za našu hrozbu, druhého za štít pre našu bezpečnosť. Tak ako je dnes už jasné, že minuloročný ostentatívny odchod Andreja Kisku z osláv 70. výročia Karpatsko-duklianskej operácie hneď po ohlásení príhovoru ruského veľvyslanca bol neúctivou provokáciou – rovnako je jasné, že politika, ktorú si nechá slovenský prezident diktovať od svojich poradcov nie je založená na demokratických hodnotách, ale antiruských pudoch, nie je založená na medzinárodnom práve, ale latentnom šovinizme. Prezident Kiska urobil včera zreteľnú politickú nadprácu, ktorá signalizovala, že to, čo nám vadí na Rusku, nie je to, že je autokratické, ale to, že je to Rusko.
(pôvodný link na Facebook systém služby Vybrali.sme.sk nekaceptoval)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára